Kliešte začínajú byť aktívne pri 5 °C, takže za ideálne vlhkého počasia ich môžeme nájsť už v marci
a stretnúť ich môžeme aj počas jesene či miernej zimy.
Klimatické zmeny spôsobili zmeny sezónneho výskytu kliešťov na Slovensku za posledných 20 - 30 rokov. Kliešte v súčasnosti postupne prenikajú na sever krajiny, ako aj do vyššie položených oblastí. Kým v 50-tych až 80-tych rokoch bola horná hranica výskytu kliešťa obyčajného okolo 800 m.n.m., dnes ho bežne nachádzame v zmiešaných podhorských i horských lesoch do výšky 1 000 m, ojedinele na južných svahoch do 1 200 m.n.m až 1 400 m.n.m. Na Slovensku boli kliešte nájdené vo výške 1 440 m.n.m. v Nízkych Tatrách v oblasti sedla Čertovica. Kliešte sa na Slovensku v súčasnosti už bežne vyskytujú aj na území väčších miest, najmä v mestách v blízkosti lesov a riek.
Kliešť číha na svojho hostiteľa v tráve alebo na nízkych porastoch v závislosti od vývojového štádia. Životný cyklus kliešťa pozostáva z troch štádií: larva, nymfa, dospelý jedinec. Každé štádium sa musí prisať na svojho hostiteľa, obyčajne na pár dní, aby mohlo prejsť do ďalšieho štádia. Larvy a nymfy kliešťa obyčajného sa na hostiteľa dostanú, až keď sa o ne doslova obtrie. Sotva viditeľné šesťnohé larvy vyliahnuté z vajíčka ostávajú na zemi, kde sa môžu prisať na hostiteľa (drobné hlodavce, ako sú myši, po zemi behajúce vtáky, prípadne plazy). Nacicaná larva odpadáva do pôdy, kde sa v teple a vlhku o pár týždňov metamorfuje na osemnohú nymfu (veľkosť niečo vyše milimetra). Nymfa na svojich hostiteľov (väčšie cicavce - veverice, ježe, zajace, túlavé psy, mačky) číha väčšinou na steblách tráv do výšky asi desať centimetrov. Dospelé jedince napádajú hostiteľov (väčšinou veľké cicavce - vysoká zver, diviaky, líšky, ale aj ovce, kozy, psy) z porastov vysokých aj pol metra.
Kliešť na hostiteľovi vyhľadáva teplé a vlhké miesta, na ktorých je väčšinou mäkká, tenká koža, kde cíti teplo kapilár. Takými miestami sú oblasť krku, hlavy, zákolenné jamky, podpazušie, stehná, brušná oblasť
a slabiny. Kliešte sa častejšie prichytia na mužoch než na ženách, pričom u mužov sa až desaťkrát častejšie prisajú na pohlavných orgánoch ako u žien. U detí sa ich často rodičia nachádzajú prisaté na hlave, keďže deti sa pre svoj vzrast pohybujú bližšie k vegetácii ako dospelí. Nie každý človek je vhodným hostiteľom pre kliešte, približne 20 % ľudí v živote na sebe prisatého kliešťa nenašlo. Prečo sa kliešte na niektorých ľudí vôbec neprisajú, nie je dodnes presne objasnené.
Platí zásada, že kliešte by sa mali odstrániť správne a čo najrýchlejšie. Kým na prenesenie baktérií spôsobujúcich lymskú boreliózu kliešť potrebuje byť prisatý aspoň 24 hodín, vírus kliešťovej encefalitídy sa môže preniesť do ihneď po zaklieštení. Na vybranie dospelej samičky je najlepšie použiť pinzetu, ktorou sa uchytí čo najbližšie pri koži. Následne treba kliešťa jeden až dvakrát vykývať, aby sa samička odlepila. Potom už len ľahko potiahnuť proti koži a kliešť je bezpečne von. Vyťahujte ho pomaly, kývavým pohybom bez točenia. Drobnú nymfu možno vybrať aj navlhčeným gázovým tampónom, priloženým na kliešťa, pričom malými krúživými pohybmi s ľahkým tlakom na kožu sa uvoľní. Ak by sa takto vyberala samička, s istotou sa vylomí a fixačný orgán alebo jeho časť ostane v koži. Ak pri vyberaní ostane v koži hlavička, treba ju vybrať ako triesku ihlou. Na prisatého kliešťa nekvapkajte olej, vtedy sa začne dusiť a vyvráti natrávenú krv späť do rany. Po odstránení kliešťa miesto po kliešťovi vydezinfikujte, najlepšie jódovou tinktúrou, ktorá preniká aj do tkaniva cez ranu a likviduje prípadnú lokálnu kožnú infekciu. Ak sa nepodarí odstrániť kliešťa celého, je vhodné vyhľadať zdravotnícku pomoc.
Ilustračný obrázok, zdroj: www.istockphoto.com
Infikované kliešte môžu prenášať viacero rizikových ochorení. Najčastejšie sa vyskytujúce sú:
Kliešťová encefalitída je vírusové ochorenie najčastejšie spôsobené prisatím infikovaného kliešťa
a konzumáciou nepasterizovaných infikovaných mliečnych výrobkov, najmä kozieho a ovčieho pôvodu. Vírus kliešťovej encefalitídy napáda centrálny nervový systém a môže viesť k zápalu mozgu. V roku 2022 bol na Slovensku zaznamenaný najvyšší počet, 205 prípadov kliešťovej encefalitídy, za ostatných 60 rokov. V roku 2023 bol opäť vysoký výskyt, 200 prípadov. Špecifická liečba kliešťovej encefalitídy neexistuje, najúčinnejším preventívnym opatrením je očkovanie. Kým na prenesenie baktérií spôsobujúcich lymskú boreliózu kliešť potrebuje byť prisatý aspoň 24 hodín, vírus kliešťovej encefalitídy sa môže preniesť krátko po zaklieštení.
Lymská borelióza je bakteriálne ochorenie prenášané kliešťom. Typickým príznakom v prvej fáze ochorenia je červený fľak v mieste prisatia kliešťa. Fľak sa môže postupne zväčšovať, je jasne ohraničený a môže mať biely stred. Okrem toho sa môže pridať malátnosť, bolesti hlavy, horúčka aj opuchy lymfatických uzlín. Druhé štádium má chronický priebeh, nastupuje až po niekoľkých týždňoch až mesiacoch a prejavuje sa často postihnutím kĺbov, kože, srdca či nervovej sústavy.
Ilustračný obrázok, zdroj: www.istockphoto.com
Proti lymskej borelióze neexistuje očkovanie, ochorenie sa však dá liečiť antibiotikami.
Medzi základnú prevenciu patrí predchádzanie stretu s kliešťami – vyhýbanie sa miestam s predpokladaným vyšším výskytom, ako sú okraje lesa, vysoké porasty tráv, krovie, používanie repelentov a vhodné oblečenie. Po príchode z prírody si vždy dôkladne prekontrolujte celé telo.
Zdroje:
1. Dobler G, Erber W, Bröker M, Schmitt HJ, eds. The TBE Book. 6th ed. Singapore: Global Health Press; 2023. Dostupné na: https://tbenews.com/tbe/. Naposledy navštívené: 29. apríla 2024.
2. Pottinger P. Lyme disease p344-45 The Travel and Tropical Medicine Manual (Fifth Edition). Elsevier; 2017.
3. Centers for Disease Control and Prevention. Lyme Disease. Dostupné na: https://www.cdc.gov/lyme/transmission/index.html. Naposledy navštívené: 29. apríla 2024.
4. UVZ SR Tlačová správa. 7.3.2024. https://www.uvzsr.sk/web/uvz/home/-/asset_publisher/vcod/content/s-vonkajsimi-teplotami-narasta-aj-aktivita-kliestov-s-prevenciou-zacnite-este-pred-zaciatkom-jari Naposledy navštívené: 30.4.2024
Medzi ďalšie infekcie prenášané kliešťom patrí tularémia, riketsióza, anaplazmóza, babezióza, ehrlichióza a ďalšie.
S kliešťom sa z lesa či parku nemusíte vrátiť len vy alebo vaše deti, ale aj domáci miláčikovia. Kliešte, a teda aj ochorenia, ktoré prenášajú, sa týkajú aj zvierat. Niektoré zvieratá sú výhradne prenášačmi infekčných ochorení, iné môžu aj ochorieť.
Kliešťová encefalitída je u psov pomerne bežným ochorením, neprejavuje sa však často. Aj v prípade, že symptómy prepuknú, vo veľkej časti prípadov do 2 týždňov odznejú. V závažnejších prípadoch môže dôjsť
k ochrnutiu, atrofii svalov, epileptickým záchvatom či strate zraku. Ochorenie môže mať aj fatálne následky.
Pri podozrení na kliešťovú encefalitídu sa vychádza z informácií o prisatí kliešťa, viditeľných problémov alebo z niektorých laboratórnych výsledkov.
O kliešťoch koluje mnoho poloprávd a mylných informácií. Vybrali sme pre vás tie najčastejšie.